Prečo takmer polovica firiem z milióna spadne a čím sa líšia tie, ktoré zostanú rásť

Na úvod je myslím dôležité povedať, že Slovensko nie je výnimka. Priemerné výsledky potvrdzujú trendy zo zahraničných štúdií.

Švédski ekonómovia Sven-Olov Daunfeldt a Daniel Halvarsson prešli takmer 433-tisíc záznamov o firmách z rokov 1997 až 2008. Rýchlo rastúce firmy nazvali „one-hit wonders“, rýchly rast len málokedy zopakujú.

Britskí výskumníci zas sledovali 6 578 nových firiem desať rokov cez pohyby na ich bankových účtov: čím viac tržby skákali hore-dole, tým častejšie firma skončila. Volatilita, teda nestálosť príjmov, signalizovala problémy.

Dedoles predával ponožky so zábavnými vzormi. V roku 2019 mal tržby 14,6 milióna eur, o dva roky 91,9 milióna. Covid zavrel obchody a nákupy sa presunuli na internet. Firma rátala s tým, že to vydrží. 

„Naplánovali sme príliš rýchly rast a trh išiel opačným smerom,“ povedal v apríli 2022 majiteľ Jaroslav Chrapko. O mesiac neskôr Dedoles požiadal o reštrukturalizáciu. Tržby v roku 2022 klesli o tretinu, v roku 2024 boli na 35,3 milióna.

(Pozn.: Ako upozornil Index, Dedoles síce vykázal za 2025 zisk 10 miliónov, ale len vďaka účtovnému odpisu dlhov veriteľmi vo výške 10,9 milióna eur v rámci reštrukturalizácie, bez ktorého by skončil v strate zhruba 868-tisíc eur.)

Rovnakú stávku urobil kanadský Shopify. Jeho šéf Tobi Lütke v júli 2022 pri prepustení desatiny zamestnancov napísal, že čakal posun nakupovania na internete o päť až desať rokov dopredu. Priznal, že podiel e-commerce sa vrátil zhruba tam, kde by bol aj bez covidu.

Fusakle, druhá slovenská značka veselých ponožiek, rástli na stánkoch v nákupných centrách. Tržby firmy vyskočili z 1,1 milióna eur v roku 2017 na 9 miliónov v roku 2021. Na vrchole mala firma okolo 50 stánkov a vyše sto zamestnancov.

Majiteľ Andrej Bartalos videl za pádom lockdown vyhlásený deň pred Black Friday 2021, vojnu a drahšiu výrobu. Pre Forbes však opísal aj to, čo pád prehĺbilo: dlhé nájomné zmluvy, pre ktoré nemohol zavrieť slabé stánky, sklad za 2,5 milióna eur a fakt, že 60 percent tržieb robila firma v poslednom štvrťroku. V roku 2023 mala firma tržby 4,3 milióna a záporné vlastné imanie. Odvtedy je opäť v malom zisku.

Sensoneo vyrába senzory, ktoré merajú, ako sú plné kontajnery, a softvér na plánovanie zvozu odpadu. Tržby z 0,7 milióna v roku 2020 vyrástli na 12,8 milióna v roku 2025 a ani jeden rok nepriniesol viac ako tretinu celého nárastu.

Firma pribrala ľudí (podľa registra z 10 až 19 na 50 až 99) a sústredila sa na mesačné licencie a služby namiesto jednorazových dodávok. V rokoch 2024 aj 2025 skončila v zisku.

ORIN Group zo Zvolena vyrába výživové doplnky pod vlastnou značkou aj pre iné firmy a väčšinu vyváža. Rast tržieb bol relatívne rovnomerný, nie skokový. Firma postupne tiež naberala ľudí (z 5 až 9 na 25 až 49) a zarábala. V roku 2025 mala pri tržbách 11,4 milióna zisk 1,9 milióna.

Rodinný podnik mal najprv ambíciu vyrábať vlastné produkty, no rýchlo prišli na to, že aby plne využili technológie, musia pre výrobu získať aj ďalších zákazníkov. Až 85 percent produkcie dnes smeruje do zahraničia ako produkty globálnych hráčov.

V analyzovanej vzorke sa ukazujú tri znaky, ktoré signalizujú budúci vývoj.

Prvým je tvar rastu. Firmy, ktoré rástli postupne a pribrali ľudí, spadli späť len v 30 percent prípadov. Firmy, ktoré urobili väčšinu skoku za jediný rok a ľudí nepribrali, v 62 percentách.

Podobný vzorec opísali Alex Coad, Daunfeldt a Halvarsson vo Švédsku: pri rastúcich firmách ide nevyrovnaný rast ruka v ruke so slabším ďalším rastom aj s menšou šancou prežiť.

Druhým znakom je marža. Firmy s čistou maržou 3 až 8 percent spadli v 37 percent prípadov, stratové vo viac než polovici prípadov.

Tretím je typ príjmu. Firmy z nehnuteľností a poradenstva, kde treba každý rok vyhrať nové zákazky, padali v 59 až 61 percent prípadov. IT firmy len v 31 percent prípadoch.

Pri všetkých troch ide o súvislosti. Firma, ktorá verí, že rast vydrží, skôr naberá ľudí, a dlhodobé straty tiež nevedú k dlhodobému rastu.

Vďaka za čítanie.
Dávid