Čo znamená štátny rozpočet 2027 pre firmy, poučenia z pádu Nike a ako sa podniká v čase AI

Ahoj. Vláda schválila rozpočet na rok 2027 necelý deň po tom, čo ho zverejnila. O politike písať nechcem. Pozrel som sa však, čo z rozpočtu vyplýva pre firmy, a nie je to dobrá správa. Viem, viem, tieto vydania sa nedarí držať pozitívne, ale tentokrát sa nájdu aj dobré správy. Dokonca aj zo Slovenska.

👋 Poznáš niekoho, komu by tento obsah pomohol? Prepošli tento email. Aktivuj si newsletter biznis craft →

Aj keď minister financií dokola opakoval, že ide o rozpočet dobrých správ, tak mimo neho a vlády to nikto tak nevidí. Podľa Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) štát na každé tri vybrané eurá minie štyri a každé desiate euro bude požičané.

Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ho v podcaste Denníka N nazval rozpočtom zotrvačnosti. Nie sú v ňom úspory ani prorastové opatrenia. Pre firmy z toho plynú štyri praktické veci.

Dane neklesnú. Podľa Šustera má Slovensko najvyššie dane v tomto tisícročí a ostávajú. Ako napísal Ivan Mikloš, my sme si sami pokazili progresivitu zdanenia, čím ideme opačným smerom ako iné krajiny. A kým v The Economist diskutujú o tom, ako sa pripraviť na nižšie príjmy z daní vplyvom AI (menej ľudí bude pracovať), vláda dokázala prehajdákať 3 kolá konsolidácie a odovzdá ekonomiku v horšom stave, než v akom ju prevzala. 

O ľudí súperíš so štátom. Podľa Šustera od covidu pribudlo vo verejnej správe približne 30-tisíc zamestnancov, kým v súkromnom sektore ich 50-tisíc ubudlo. Mzdy sú tam v priemere asi o 20 percent vyššie. Rozpočet ráta s ďalšími miestami a výdavky na zamestnancov štátu porastú podľa ZPS o 1,07 miliardy eur. Vláda počíta s plošným zvýšením platov vo verejnej a štátnej správe o 8,4 percenta od júla 2027.

Dlh predraží život všetkým. Čím viac si štát požičiava, tým rizikovejšie Slovensko pôsobí pre investorov a tým vyšší úrok si pýtajú. Štát si naposledy požičal za 4,08 % a úroky ho budúci rok budú stáť 2,4 miliardy eur. Podľa Rady slovenských exportérov to môže zdražiť aj úvery pre firmy a zvýšiť tlak na ďalšie dane. „Štát tak môže oslabovať práve firmy, od ktorých očakáva budúce príjmy,“ upozornil jej viceprezident Peter Blaškovitš.

Konsolidácia je len odložená. Šuster odhaduje deficit na roky 2028 a 2029 okolo 5,3 až 6 % HDP. Ktokoľvek bude vládnuť po voľbách, bude musieť šetriť alebo zvyšovať dane. 

Tu len pripomeniem radu z vydania o tom, ako si robiť firemný rozpočet na 2027 s odporúčaním spraviť si pesimistický scenár veľmi pesimisticky 🫣

Cez týždeň vyšiel zaujímavý rozhovor s Dušanom Koutným, ktorého startup OrderLord kúpila v 2020 americká firma Reef z portfólia SoftBank Vision Fund, teda najväčšieho technologického investičného fondu na svete.

Koutný po rokoch odišiel a dnes stavia nový startup BiteBerry, ktorý ponúka reštauračnú platformu s manažmentom menu, objednávaním a dátovým modelom.

“Inovácia, zmena procesov a zmena produktu sú niečím, čo musíte zvažovať permanentne. Podľa mňa v tejto dobe AI nie je nikto v bezpečí,” odpovedal na otázku, ako sa dnes stavia ku zmene a vývoju produktu.

Mám rád, keď podnikateľ v rozhovore otvorene prizná aj chyby. Koutný priznal, že v prvom roku BiteBerry podcenili vývoj funkcií priamo so zákazníkmi, hoci presne na tomto pravidle predtým postavili úspech OrderLordu.

Inak povedané, funkcie vyvíjajú na základe spätnej väzby zákazníkov.

Trhová hodnota Nike klesla za 5 rokov z 275 miliárd dolárov na 50. Počas covidu sa firma rozhodla obísť predajcov a predávať najmä priamo a online. Keď sa zákazníci vrátili do obchodov, poličky po teniskách Nike obsadili nové značky: On Runnig a Hoka. Peniaze z vývoja produktov išli do digitálu, opisuje BBC.

Tržby značky Jordan klesli. Šéf Elliott Hill priznal, že ikonických modelov vyrábali priveľa a bude ich menej. Nedostatok má byť novou stratégiou. Hill bol dlhoročný veterán Nike a prišiel na pozíciu CEO z dôchodku, na ktorý odišiel po 32 rokoch v spoločnosti.

Behaviorálny vedec Nick Hobson pripomína pokus z roku 1975. Štúdia ukázala, že ľudia považujú rovnaké sušienky za lákavejšie a drahšie, ak ich je v nádobe málo. Najväčšiu túžbu však vyvoláva náhly prechod z hojnosti do nedostatku (keď z plnej nádoby väčšinu odobrali).

Ešte viac ich ľudia chceli vtedy, keď sušienok ubudlo preto, lebo ich zobrali iní. Keď výskumníci povedali, že sa len pomýlili pri počítaní, efekt bol slabší. Nedostatok teda funguje, keď je za ním vidieť dopyt. Keď je za ním rozhodnutie výrobcu, funguje slabšie.

A presne tu má Nike problém. Hill povedal, že firma bude vyrábať menej. Zákazníci teda vedia, že tenisiek je málo zámerne, nie preto, že by sa po nich zaprášilo.

Hobson pripomína ešte jeden detail zo sušienkovej štúdie: vzácnejšie sušienky ľudia chceli viac, ale nechutili im lepšie. On a Hoka nerastú preto, že by sa ich topánky ťažko zháňali, ale preto, že ich ľudia naozaj chcú. Ak o produkt záujem opadol, menšia výroba z neho hit neurobí. Zostane len menšia kopa nepredaného tovaru.

Návštevnosť amerických e-shopov z AI nástrojov tento rok podľa Adobe vzrástla o 393 percent. Morgan Stanley odhaduje, že do roku 2030 budú AI agenti ovplyvňovať až 20 percent americkej e-commerce. Experiment: skús sa ChatGPT, Gemini alebo Claude spýtať na svoj produkt a pozri sa, čo o ňom vedia. [NYT DealBook - odomknuté]

Forbes zverejnil rebríček najbohatších Slovákov, novým lídrom je Jozef Tkáč z J&T s majetkom 3,57 miliardy eur. V rebríčku došlo k historickému míľniku, keď počet slovenských eurových miliardárov stúpol až na sedem a celkový počet zaradených milionárov dosiahol rekordných 65. [Forbes, Noviny.sk]

Na Slovensku vzniklo FAME (Friends of Applied Marketing sciencE), združenie marketérov z firiem, agentúr a výskumu. Chce, aby firmy rozhodovali o značke, cenách či rozpočte na marketing podľa dôkazov. Spustilo aj AI asistentku Ebbie, ktorá odpovedá z knižnice vyše 700 recenzovaných štúdií a k odpovediam pridáva zdroje. [Startitup]

$47 miliónov

získala Sensible Biotechnologies, firma dvoch Slovákov z Oxfordu, ktorá vyrába mRNA v kvasinkách. Je to najväčšie biotech kolo v histórii Slovenska. Súkromný kapitál tvorí 27 miliónov, zvyšok sú granty EÚ a Slovenska.

Zdroj: Forbes Slovensko