DEEP DIVE
Ahoj. Dve firmy si žiadajú o rovnaký úver. Jednej došli peniaze, a druhá naopak nestíha obslúžiť všetkých zákazníkov. Aj keď na papieri vyzerajú podobne, banka ich nehodnotí rovnako. Dnes o tom, ako si pýtať na peniaze na zrýchlenie, nie na záchranu. Ak ti práve horí likvidita, začni edíciou o cash flow z minulého týždňa.
👋 Poznáš niekoho, komu by tento obsah pomohol? Prepošli tento email. Aktivuj si newsletter biznis craft →
Čerstvý prieskum ECB medzi 13-tisíc firmami ukázal, že v treťom štvrťroku o bankový úver požiadala len necelá štvrtina z nich (22 %). Priemerný úrok z nových firemných úverov v eurozóne je 3,8 percent. Na úvere 100-tisíc eur to znamená asi o 280 eur ročne viac na úrokoch.
Národná banka Slovenska odhaduje, že takmer každá desiata slovenská firma nemá prístup k úveru, ktorý by chcela. Časť z nich ani nepožiada, lebo čaká zamietnutie. Podľa NBS sa mnohé boja zbytočne: z firiem, ktoré sa neopýtali, by asi každá ôsma úver určite dostala a ďalšie by mali šancu.
Rozhoduje aj to, načo peniaze chceš. Na stroje alebo tovar dá banka ľahšie, lebo ich vie v prípade problémov predať. Na nový produkt alebo na splatenie starých dlhov dáva ťažšie.
Ako sa na firmu pozerá banka
Investičný manažér Marek Baranyai z Crowdberry vymenoval tri veci, na ktoré sa banka pri žiadosti pozerá:
Aspoň pätina až tretina financovania firmy má byť tvoja (vlastné imanie 20 až 30 percent).
Zisk má byť aspoň o pätinu vyšší, než ročne splácaš, teda DSCR minimálne 1,2 (DSCR = Debt-Service Coverage Ratio, teda pomer krytia dlhovej služby).
Dlh nemá byť viac ako 4- až 8-násobok ročného zisku pred úrokmi, daňami a odpismi (EBITDA). Čím stabilnejší biznis, tým vyšší násobok.
Menšie firmy, zhruba do 5 miliónov eur obratu, väčšina bánk podľa neho posudzuje automaticky z účtovných závierok. Názory na toto sa však rôznia a niektorí sprostredkovatelia tvrdia, že je to individuálne.
Zoberme si jednoduchý príklad.
Ak ročne splácaš 100 000 eur, zisk má byť aspoň 120 000. Keď klesne o 20 000, na splátky ledva stačí. Ak ti plán nevyjde už pri poklese zisku o 20 %, požičaj si menej alebo vyjednaj dlhšiu splatnosť.
Pri zisťovaní ponúk odporúča pýtať ponuky písomne. Ďalším odporúčaním je pýtať si ich u dvoch až troch bánk vrátane tej, v ktorej už si.
Úver alebo investor?
Baranyai tiež radí, že ak vieš z vlastných peňazí zarobiť 15 až 20 percent ročne, je výhodnejšie si požičať, než púšťať do firmy investora. V prepočte vychádzal úver od banky výhodnejšie, samozrejme, nie je do toho započítané, ak so sebou investor prináša iné výhody, ktoré banka neposkytne.
Investor sa tiež hodí tam, kde banka nedá, alebo keď rast príde skôr než sa dostaví zisk. Daniel Gašpar z Crowdberry to pri príklade GymBeamu vysvetlil tak, že rast potrebuje benzín.
Čo investor za peniaze očakáva, vysvetlil Jakub Šiška, spoluzakladateľ DNA ERA (startup v roku 2024 akviroval Diagnose.me). Firma mala s investormi podpísané dve kolá, takže pozná pohľad z druhej strany stola. Podľa neho ide o štyri veci:
Investor dostane svoje peniaze späť ako prvý. Keď z firmy odchádza hotovosť, najprv sa vráti jeho vklad a zvyšok sa delí podľa podielov.
Zakladatelia sa viažu na firmu. Napríklad na päť rokov: ak odídeš skôr, časť podielu prenecháš ostatným. Hodnota mladej firmy je totiž z veľkej časti v zakladateľoch.
Predaj podielu nie je len tvoje rozhodnutie. Keď chceš predať, investor sa môže k predaju pridať a predať svoj podiel za tých istých podmienok. Nemôžeš odísť s peniazmi a nechať ho vo firme s novým majiteľom.
Na veľké kroky potrebuješ jeho súhlas: výdavky nad rámec plánu, ďalšie financovanie, ďalšieho investora, predaj podielov, výplatu zisku a zmenu biznis plánu.
Gašpar k tomu dodal, že investičné fondy chcú po siedmich až desiatich rokoch odísť. Preto býva v zmluve doložka, ktorá ťa môže prinútiť predať spolu s nimi (tzv. drag-along right).
Investor ale nemusí ostať navždy. Gašpar opísal model, v ktorom má zakladateľ 60 percent a investor 40 percent a delia sa o dividendy. Neskôr zakladateľ investora odkúpi z bankového úveru.
Peniaze sa dajú získať aj mimo bánk, napríklad z grantov. Slovenská Powerful Medical dostala od EÚ grant a investíciu z Európskej rady pre inovácie (€7,5 mil.) a v júli 2025 oznámila viac než 40 miliónov eur nenávratnej podpory.
O predaji firmy ako tretej ceste napíšem samostatne v niektorom z ďalších vydaní.
Peniaze zväčšujú aj chyby
V najnovšom vydaní magazínu Harvard Business Review zrhnuli autori desaťročný výskum. Upozorňuje, že rýchle škálovanie zvyšuje riziko, keď ešte nie je overený model.
Na základe analýzy viac ako tisíc jednorožcov (z ktorých sa len necelých 150 stalo úspešnými verejne obchodovanými firmami) a vyše 250 hĺbkových rozhovorov so zakladateľmi a investormi výskum ukázal, že naháňanie rýchleho rastu za každú cenu často vedie k zlyhaniu, pretože firmy uviaznu v nefunkčných biznis modeloch so stratovou jednotkovou ekonomikou.
Namiesto toho odporúčajú najskôr vybudovať pevné základy: dôkladne otestovať príjmy aj náklady na jedného zákazníka, maximálne zjednodušiť fungovanie firmy a expanziu vedome odložiť.
Keď firma najprv doladí produkt pre trh spolu so zdravou ekonomikou, samotné škálovanie je už len efektívnym opakovaním fungujúceho modelu, čo vedie k rýchlejšiemu a dlhodobo udržateľnému úspechu.
* Prebrané z prezentácií a prednášok Bezcyklenia.
Newsletter biznis craft
Newsletter pre ľudí, ktorí vedú firmu. Či má päť, stop alebo viac ľudí, nájdeš tu rady, nápady, aj inšpiráciu pre svoje podnikanie. Médiá ti povedia, čo sa stalo. Tu ti povieme, čo s tým robiť. Nielen správy, ale čo to pre tvoj biznis či podnikanie znamená. Odoberať newsletter →
Vďaka za čítanie.
Dávid