O koľko väčšiu firmu chceš mať, je správna otázka pri AI

Čo sa ťa firmy pýtajú najčastejšie a v čom sa pri AI najviac mýlia?

Najväčší problém je, že sa ma pýtajú na to AKO, namiesto toho, aby sa pýtali ČO.

Prídu s tým, že už viac-menej majú vybraného favorita, na ktorom by chceli pracovať. Niečo, čo ich dlhodobo trápi. Nevedeli zvýšiť tržby, nevedia dosiahnuť ročný plán, nevedia sa dostať na iné trhy, nevedia zdvihnúť zákaznícku spokojnosť. Majú dlhodobý problém, ktorý neriešili, a myslia si, že toto je tá oblasť pre AI implementáciu. Pritom to vôbec nemusí byť miesto, kde je zapojenie AI najdôležitejšie pre ich prežitie.

Ak všetci moji konkurenti vsadia na to, že budú mať vďaka umelej inteligencii zásadne lepší zákaznícky servis, a ja sa budem snažiť tlačiť AI do toho, aby mi zdvihla tržby o nejakých 5 či 7 percent, tak dobre. Rok, dva to možno bude vyzerať ako plodná stratégia. Ale o dva, tri roky, keď tá zákaznícka spokojnosť prevalcuje trh, budem v pozícii, z ktorej už neviem vykorčuľovať.

Druhým najväčším problémom je, že ľudia veľmi často prichádzajú priamo so strachom. V podstate si už pripravujú pôdu na to, aby sa mohli hodiť do pozície obete: urobili sme, čo sme vedeli, dokonca sme zaviedli aj umelú inteligenciu, a aj tak to nevyšlo.

Takýmto ľuďom sa snažím vysvetliť, že zavádzanie umelej inteligencie musí byť ambícia. Používam na to jeden dobrý test. Položím otázku: „Po zavedení umelej inteligencie koľkonásobne väčšiu firmu chcete mať?“ Keď sa na mňa pozrú zvláštnym pohľadom a povedia: „No nám by stačilo, keby to bolo o päť či desať percent vyššie,“ viem, že sa na to nepozerajú správne. Ten skok v kompetencii a efektivite umelej inteligencie nie je marginálny. Nie je to päť percent, ani desať percent, sú to násobky.

Kde firmy pri AI najviac pália peniaze? A čo by si odporúčal ako sledovanú metriku úspechu?

Hlavný problém je v tom, že AI sa v mnohých firmách zavádza tak trochu alibisticky. Top manažment jednoducho predpokladá, že dám ľuďom k dispozícii nástroj, oni ho budú používať a implementovať a ja na tom ako firma ušetrím.

Pomôžem si analógiou z histórie. Je to, ako keby som v osemdesiatych alebo deväťdesiatych rokoch priniesol do firmy počítač, postavil ho každému na stôl a očakával, že to bude prinášať úspory nákladov. Samozrejme, vyzeralo by to skôr ako v Slunce, seno, keď dostali počítač do kravínu a nevedeli, čo s ním robiť, tak doň začali ťukať, koľko mlieka nadojili.

Preto hlavná metrika, ktorú treba sledovať, je reálna ekonomická úspora, respektíve ekonomická hodnota. A ak by som mal zvoliť metriku, ktorá je univerzálna naprieč spoločnosťami, volil by som ušetrený čas. Pretože každá firma si tento čas môže konvertovať do niečoho iného. Jedna sa môže rozhodnúť, že zníži náklady tým, že proces bude obsluhovať menej ľudí. Iná sa môže rozhodnúť ten čas investovať do vývoja nového produktu alebo do prípravy vstupu na iný trh.

Prirovnal si prichádzajúci AI šok k ropným krízam sedemdesiatych rokov, ktoré prežili len firmy, čo prestavali energetickú náročnosť výroby. Čo musí prestavať bežná firma, kým má čas?

Základný problém je, že obviňujeme AI z nedostatku kreativity. Lenže AI tu nie je na to, aby nám vymyslela nový proces. To si musíme uvedomiť sami. Jedna zo základných vecí, ktoré musí firma prechádzajúca AI transformáciou pochopiť, je, že žiadny z doterajších postupov a procesov nie je svätý.

Skúsim to vysvetliť na príklade návštevy lekára. Dnes je proces nastavený tak, že sme ochotní tolerovať dlhé čakanie pred 15- až 20-minútovým stretnutím s lekárom. Ak by som mal automatizovať pomocou AI, nemám automatizovať to, koľko budú ľudia čakať v čakárni a koľko času s nimi strávi lekár. Mám vymyslieť proces, ktorý zabezpečí, že ľudia nemusia v čakárni čakať vôbec. Ak budem vychádzať z toho, že kapacita na stretnutie s pacientom zostane tá istá a AI má len zmeniť spôsob, akým sa k nemu pacienti dostanú, tak vlastne nevyriešim takmer nič.

Preto je dôležité si uvedomiť, že najväčšou chybou pri AI transformácii býva to, že predpokladám tie isté pevné body v procese a ľudskú úlohu v nich. AI transformácia má byť o tom, že meníme spôsob robenia práce. Položte si otázku diablovho advokáta: Ak by to malo fungovať bez človeka, ako by to naozaj vyzeralo? Alebo ak by to malo fungovať za desať sekúnd namiesto dvadsiatich minút, ako by to muselo vyzerať?

Súvisiace: AI transformácia firmy sa nezačína promptmi. Začína poriadkom v dátach a procesoch (rozhovor s Jakubom Gombárom)

Väčšina manažérov vidí v AI hlavne úsporu nákladov. Firiem, ktoré v nej vidia príležitosť na rast a expanziu, je minimum. Prečo?

Firiem, ktoré sa na AI pozerajú ako na príležitosť, je naozaj veľmi málo. Ale kladieme si nesprávny dôvod, prečo sa to deje. AI nie je ten skutočný game changer, ktorý spôsobil, že sa nepozeráme na rast dostatočne intenzívne.

Ako človek, ktorý si prešiel mnohými korporátnymi pozíciami, viem povedať, že kvalita top manažmentu nebola nijako extra vysoko ani pred AI a obávam sa, že nebude ani po AI. Už v časoch štandardného podnikania kolovala po trhu okrídlená veta, že cost cutting vie robiť každý hlupák. Keď sa firmy dostali do problémov, väčšina manažérov volila nazeranie, že treba niečo zoťať, zrezať, obmedziť, aby sme prežili. Nerozmýšľali nad tým, ako vyštartovať do protiútoku. Pri AI je to veľmi podobné.

Je to však umocnené tým, že väčšina manažérov nemá jasnú predstavu, ako by sa AI dala využiť. Nemajú s ňou žiadnu skúsenosť. Ak som nikdy neoperoval a postavíš ma k operačnému stolu s pacientom, asi neurobím výbornú operáciu a je možné, že mi pacient na tom stole umrie. Umelá inteligencia nie je skill na úrovni toho, že viem napísať e-mail. Musím mať hlboké porozumenie toho, čo AI dokáže, aby som vedel byť dobrý manažér a odriadiť zmenu procesov.

Očakávať, že väčšina ľudí sa bude na AI pozerať ako na príležitosť, keď nerozumejú, ako funguje a ako inak by to malo vyzerať, proste nejde. Trh bude čakať, kým bude dostatočne veľa úspešných prípadových štúdií, po ktorých budú môcť tí zvyšní opakovať.

👋 Poznáš niekoho, komu by tento obsah pomohol? Prepošli tento newsletter.

Vďaka za čítanie.
Dávid